Angelológia dejín z pohľadu vedy 1 (Úvod)

Toto je prvý zo série článkov, v ktorom sa pokúsim kriticky a nezaujato zhodnotiť angelológiu dejín. Pokiaľ vám tento termín nič nehovorí, zrejme nie ste na správnom mieste. Čítanie týchto článkov by pre vás bolo len stratou času. Pokiaľ podvedome očakávate, že angelológia dejín je len ďalšia z radu ezoterických náuk, plných ľúbivých slov, vytvorená autorom za pár mesiacov po večeroch, môžem vás ubezpečiť, že sa mýlite. Pokiaľ vás ale téma z nejakého dôvodu zaujíma, odporúčam vám navštíviť osobné stránky pána Emila Páleša, kde sa môžete dozvedieť viac. Niečo sa dá nájsť aj v archíve Slobodného vysielača, kde má pán Páleš vlastnú reláciu s názvom Ariadnina niť. Nie všetky vysielania z tejto relácie sa ale bezprostredne týkajú témy angelológie. Pre úvodné zoznámenie čo to vlastne angelológia je, odporúčam napr. toto vysielanie. V plnej šírke je táto náuka popísaná v knihách Emila Páleša Angelológia dejín. Zatiaľ vyšli dva diely Angelológie (tretí je v príprave).

Ľudská reč je úžasný výmysel evolúcie, ale na druhej strane, asi ako väčšina vecí v hmotnej sfére, nie je dokonalá. Mnohokrát si dvaja rozliční ľudia pod tým istým pojmom predstavia rôzne veci. Angelológia tak ako ju chápem ja, je náuka o duševných archetypoch, vzoroch správania, myslenia a cítenia, ktoré pôsobia v našom podvedomí. Slovo angelológia sa skladá z dvoch častí – angel (anjel) a logos (slovo). Voľne by sme tento pojem mohli vysvetliť ako “náuka o anjeloch” (Pozn. Emil Páleš: v stredovekej teológii je to náuka o anjeloch, súčasná jungiánska psychológia sa na to díva cez archetypy.). (Pozn. Ján Kolár: Nevidím dôvod hádať sa o filozofických veciach, lebo si na tieto veci väčší odborník. Sústredím sa na argumenty týkajúce sa vedeckého dôkazu angelológie.) Slovo anjel pochádza z gréckeho slova angelos, ktoré značí posol. V náboženských tradíciách sa pojmom anjel označuje duchovná bytosť, ktorá je prostredníkom medzi svetom bohov a ľudí. Jednoznačná definícia, čo to vlastne anjel je, asi neexistuje. Veľa záleží od toho v akej kultúrnej tradícii človek vyrastal. Niekto si anjelov predstavuje viac materiálne, niekto ich považuje skôr za duchovné, netelesné bytosti, niečo ako fyzikálne pole alebo myšlienka. Môj pohľad vychádza z interpretácie slovenského sofiológa Emila Páleša tak ako o ňom hovorí na svojich prednáškach a opisuje ho vo svojich knihách.

Medzi moje záľuby patrí aj štúdium toho, čo sa stalo v minulosti. Odtiaľ pramení aj môj záujem o angelológiu. Dejiny sú akýmsi metaforickým zrkadlom ľudskej povahy. Nájdeme v nich všetko – lásku i nenávisť, vernosť i zradu, obetavosť i sebectvo. Keď čítam o veciach dávno minulých dozviem sa veľmi veľa aj o sebe samom aj o ľuďoch dnešnej doby. Evolúcia človeka k dokonalejšej forme je proces, ktorého dĺžka sa meria skôr v stáročiach a tisícročiach ako v jednotkách rokov. Z genetického hľadiska nie je veľký rozdiel medzi moderným človekom a pračlovekom z doby kamennej. Hovorí sa, že múdry človek sa učí na chybách iných a hlúpy na vlastných. I keď toto tvrdenie neplatí stopercentne, niečo na ňom podľa mňa bude. Aj preto si myslím, že dejepis má svoje miesto v modernej spoločnosti. Ak sa pozrieme na národy s dlhšou históriou vlastnej štátnosti pojem národnej identity je úzko spätý s vlastnou históriou. Bez poznania vlastnej histórie by tieto národy neboli ničím. Len ekonomické vzťahy na vybudovanie národnej identity nestačia. Takéto spoločenstvá sa potom ľahko stávajú korisťou mocnejších národov, pretože spojivo, ktoré drží spoločnosť pohromade, je veľmi slabé.

Prvýkrát som sa o angelológii dozvedel asi v roku 2005, presný čas a okolnosti si už nepamätám. Zúčastnil som sa na jednej z prednášok pána Páleša, ktorú mal v Košiciach. Prvý diel Angelológie som si vypožičal z knižnice na prázdniny. Až o niekoľko rokov neskôr som si kúpil vlastný výtlačok najskôr prvého dielu a neskôr i druhého. Taktiež mám prečítané menšie dielko Sedem archanjelov, ktoré obsahuje stručné zhrnutie hlavných myšlienok angelológie. Knihy ma zaujali najmä svojim netradičným pohľadom na motivácie historických udalostí. Pán Páleš v podstate tvrdí, že v histórii civilizácie sa pravidelne strieda jeden za druhým sedem základných archetypov (Pozn. Emil Páleš: presnejšie: tvrdila to tradícia, ja to skúmam, ale potvrdzujem to). To je tzv. periodicita v dejinách. Druhou časťou jeho učenia je tvrdenie, že spomenuté rytmy sa v histórii rovnako prejavovali v rôznych častiach sveta i keď medzi nimi neexistovala priama kultúrna výmena tak ako je tomu dnes vo veku globalizácie. Keď sa dve udalosti, ktoré spolu súvisia, odohrajú v rovnakom čase, nazývame to synchronicitou. Ďalej tvrdí, že túto náuku prebral od starých Babylončanov, ktorí ako dnes vieme mali talent na matematiku a astronómiu. Či naozaj starí Babylončania poznali angelológiu v takej podobe ako ju prezentuje pán Páleš nedokážem posúdiť (Pozn. Emil Páleš: áno, sčasti vieme, ako vyzerala, ale sčasti je to nejasné a je to moja rekonštrukcia). Preto vo zvyšku svojho článku zostanem pri tvrdení, že ide o teóriu pána Páleša.

Obe knižky som prečítal jedným dychom. Nejedenkrát mi ale vŕtalo v hlave aká je vlastne pravda. Je mi jasné, že v oboch knihách je množstvo kontroverzných tvrdení, vágnych termínov, ktoré ťažko vtesnať do hraníc vedeckého myslenia. Tým sa nechcem vo svojej analýze venovať. Hľadanie pravdy ale málokedy býva priamočiare, je spojené s rôznymi obeťami. Hľadač pravdy musí preskúmať množstvo ideí, ktoré sa nakoniec ukážu ako neplodné. Keď sa človek ponorí do štúdia životopisov význačných mužov a žien, ktorí nejakým spôsobom posunuli vývoj ľudstva dopredu, nemôže si nevšimnúť túto zákonitosť. Je to duchovný zákon, ktorý našiel svoje vyjadrenie v ľudovom porekadle “bez práce nie sú koláče”. Na materiálnej úrovni mu zodpovedá zákon zachovania energie. Nebudem preto kritizovať niekoho len preto, že sa rozhodol pre netradičnú oblasť výskumu. Nikto z nás nie je taký génius, aby dokázal predvídať, k akým objavom povedie nejaká činnosť v budúcnosti. Dôležité sú dve veci. Aby človek robil svoju prácu s nadšením a zachoval si zdravú mieru skepticizmu. Často si spomeniem na anglického vedca Michaela Faradaya, ktorý intuitívne tušil o súvislosti medzi elektrinou a magnetizmom, ale trvalo mu sedem dlhých rokov, kým sa mu to podarilo experimentálne dokázať. A prešli viac ako štyri desaťročia od jeho objavu, kým ďalší anglický vedec James Clark Maxwell vymyslel teoretický model, ktorý zjednocoval všetky dovtedajšie poznatky o elektrine a magnetizme.

Asi v roku 2014 som sa rozhodol, že sa skúsim pozrieť na angelológiu z vedeckého hľadiska. Pán Páleš veľmi často zdôrazňuje, že jeho práca premosťuje vedu, umenie a náboženstvo. Pri komunikácii s laickou verejnosťou sa snaží odlíšiť od lacnej ezoteriky a neustále hovorí, že to čo robí, je založené na prísnych vedeckých kritériách (Pozn. Emil Páleš: dôležité: veda je integrálna súčasť sofiológie ale sofiológia ako celok je nadmnožina vedy. Integruje empirickú vedu s náboženskou intuíciou a filozofickým rozumom. Nie všetko, čo hovorím je veda v zmysle science, lebo život ako celok sa nedá vtesnať len do vedy. Dôležité je aby vedecká dimenzia sofiológie bola nozaj vedecká, mystická dimenzia bola pravou mystikou atď.). Keďže mám vysokoškolské technické vzdelanie videl som to ako istú výzvu pozrieť sa na jeho prácu ako vedec. Spočiatku ma ale odrádzalo to, že som nevedel, akú matematickú metódu si mám vybrať. Ako inžinier som orientovaný viacej prakticky. Matematika je rozsiahla veda s množstvom špecializácií, ktoré poznám len z počutia. Tých šesť alebo sedem semestrov matematiky, ktoré som mal na vysokej škole, zďaleka nestačia na obsiahnutie všetkých častí matematiky, ktoré sa dnes v praxi využívajú. Matematické knihy majú tú nevýhodu, že sú často písané nezrozumiteľne pre laikov. Človek musí začať štúdium úplne od základov, aby sa najskôr oboznámil s definíciou rozličných termínov a symbolov. Nestačí si otvoriť knihu v strede, kde sa popisuje metóda alebo algoritmus, ktoré k svojej práci potrebujeme. Bez zvládnutia základov je to ako keby sme čítali text v cudzom jazyku. V ďalšom texte sa budem snažiť byť maximálne zrozumiteľný aj pre bežných ľudí. Aby tým neutrpela kvalita mojej práce, občas budem nútený zaradiť do textu aj odbornejšie pasáže. Tieto budú odlíšené od zvyšku textu bledomodrým pozadím a ikonou sovy, ktorá je v západnej kultúre spájaná s múdrosťou. V antických výjavoch býva často zobrazovaná s bohyňou vied, umení a remesiel Aténou.

Takto vyzerá text pre expertov.

 

Ďalší článok v sérii: Angelológia dejín z pohľadu vedy 2 (Výber nástrojov pre spektrálnu analýzu)